reklama

Firma spí ako Šípková Ruženka (Podivné valné zhromaždenie)

V Dome Matice Slovenskej v Komárne je hustá atmosféra. Sedím v treťom rade ako voš pod chrastou, v kufríku mikrofón. V sále sa nervózne mrvia striebrovlasí akcionári Swiss Union Zürrich,a.s. Čakajú na valné zhromaždenie firmy, ktorú takmer rok preveruje polícia. „Dal som tam peniažky, aby sa mi okotili. A nakoniec sa okokotili“, rozčuľuje sa starček v lacnej košeli. Tuší, že z investície mu zostane longo-bongo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

"Približne 800 ľudí sa obáva, že sa stali obeťami podvodu v ďalšom nebankovom subjekte. Od roku 2002 totiž nakupovali od spoločnosti s ručením obmedzeným Investa Garant za stovky tisíc korún akcie akciovej spoločnosti Swiss Union Zürrich. Podľa zmluvy mala Investa Garant po čase akcie od akcionárov naspäť vykupovať a vyplatiť im aj vysoký úrok. Investa Garant však ackie nevykupuje. Podľa zástupcov malých akcionárov totiž peniaze pretiekli cez viaceré dcérske spoločnosti a hodnota akcií Swiss Union Zürrich je minimálna. Konatelia spoločnosti podozrenia z podvodu odmietajú. Podľa viacerých informácií však Swiss Union Zürrich vlastní už len časť hotela Európa v Komárne, ostatné financie pretiekli do iných firiem." (TA3, 13.6.2005)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predseda predstavenstva Swiss Union Zürrich Marián Janovský sedí za vrchstolom. Potriasa kučeravými kaderami a zvýrazňuje tak bohémske vačky pod očami. Nakrátko ostrihaný okuliarnik je podpredseda predstavenstva Peter Kanozsay. Podľa výzoru by som im nezveril ani groš. Našťastie, som iba pozorovateľ absurdnej drámy. Akcionárom však ide o veľa. Niekomu o tristo tisíc, inému o miliónik.

 "Predseda spoločnosti Swiss Union Zürrich Marián Janovský a aj podpredseda Peter Kanozsay sú zároveň konateľmi spoločnosti Investa Garant, s.r.o.  Tá od roku 2002 predávala akcie Swiss Union Zürrich drobným akcionárom s tým, že ich po roku späť vykúpi aj s 28 percentným úrokom. Neskôr ponúkala už len asi 15 percentný úrok. Keď niektorí akcionári po uplynutí zmluvnej doby žiadali peniaze, žiadne nedostali. Takýchto ľudí je asi 300." (TA3, 13.6.2005)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za stolom sa striedajú rečníci. Samé slová, nič nehovoriace slová. Začína popiskovanie. Ľudia žiadajú informácie o skutočnom stave v spoločnosti. Mikrofón si berie Peter Kanozsay. „Myslím, že firma je v hybernácii. My tu spíme a čakáme, kým príde nejaký princ, dá nám pusu a my sa preberieme.“ oznámil šokovaným ľuďom z rečníckeho pultu. Vyzerá to tak, že si z nás robí pekný šuflík. Sused na stoličke vedľa mi pošepká:

„Od vlaňajšieho júna nič nevyplácajú. Posledný majetok je hotel, ten ale  patrí dcérskej spoločnosti - Hotel Európa a.s. Konateľmi sú Janovská a Kanozsayová a ten Vietnamec. Ak budú chcieť, predajú to a naše akcie budú ako toaletný papier" Bývalý starosta z dediny v komárňanskom okrese sa obáva: „Dal som tam tristotisíc, aby som mal na opravu domu. A teraz mám hovno.“, dodáva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Fúúj. Podvodníci!" počuť naokolo čoraz smelšie výkriky. „Prečo nevykupujete akcie? Kde sú výnosy?“

„Vážení, tu sme na valnom zhromaždení Swiss Union Zürrich a tá s nákupom akcií nemá naozaj nič. Dohodnite sa s firmou, ktorá akcie predávala.“, zvyšuje hlas pán Kanozsay a začína sa pritom zakoktávať.

Ale veď Investa Garant ste vy! Tí istí ľudia, čo tu pred nami sedíte! Hanbite sa!“ Verbálne rozhorčenie však nie je nebezpečné. Všade okolo významne prešľapujú „vojaci“ súkromnej bezpečnostnej služby. K mikrofónu chodia akcionári po jednom. Na každú ich otázku však existuje logická odpoveď. Teda logická v rámci zvláštneho myšlienkového systému .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Peter Kanozsay sa začína obhajovať: „Všetko komplikuje vyšetrovanie. Polícia urobila neprimerané opatrenia. Od augusta nám blokuje účty. Dva kamióny dokumentov zadržiava niekde v pivnici alebo v sklade. My s nimi spolupracujeme, ale oni to stále naťahujú. Strata za minulý rok je 8 000 korún, čo je mimoriadny úspech, lebo mínus mohol byť v tejto situácii obrovský“. Utiera si z čela kvapky potu a pokračuje.

 „Máme 130 miliónov pohľadávok voči dlžníkom. Vymáhajú ich pre nás dve firmy. Sú dobré, veľmi dobré, ale ich výsledky nie sú až také dobré. Ale snažíme sa ich pritlačiť, aby boli ešte lepší. Tie výsledky nie sú najlepšie nie preto, že by neboli dobrí, ale preto, že polícia drží dokumenty.“„Museli sme prijať úsporné opatrenia. Prepustili sme perfektne vyškolených ľudí. Nebojím sa povedať, sú to skvelí ľudia a keď sa firma oživí, tak ich znovu zamestnáme.“

„To ale mlčí o tom, že peniaze posielajú dlžníci na úplne iné účty. Tie polícia nekontroluje,“ pošepká mi pani z Komárna. „A polícia len preveruje a preveruje a preveruje.“

"Je to svinstvo! Ľuďom nezaplatili za akcie, ktoré vrátili. Najprv ich nahovárali, aby zmluvu predĺžili. Keď nepristali, peniaze im neposlali. Mnohých nepozvali ani na valné zhromaždenie. Môj synovec prišiel o štyristo tisíc, za ktoré chcel opraviť dom. Tiež nedostal pozvánku. Ja som zas predal dom po rodičoch ...", máva cez prestávku rukami plešatý dôchodca a lesknú sa mu pritom oči.

"Ďalších 500 ľudí sa cíti podvedených preto, že stratili nárok na odkúpenie akcií. Zástupcovia spoločnosti Investa Garant im totiž ponúkli takzvanú Zlatú kartu výhod, ktorá im ponúkala 5 až 15 percentné zľavy vo vybraných cestovných kanceláriách. Väčšina akcionárov si ale nevšimla, že v mori slov podpísali aj nenápadnú vetu, že sa vzdávajú nároku na vrátenie akcií." (TA3, 13.6.2005)

„Zlatú kartu výhod“ mi ukazujú viacerí akcionári. Pripomína mi podložku pod pivo. Ľudia podpísali zmluvu o jej prijatí ani nevedeli prečo. Ukázalo sa, že ani cestovné kancelárie o žiadnej výhodnej akcii nevedia. Nikto si ale v zmluve nevšimol nenápadnú vetu. Práve ňou sa ruší paragraf xy tej a tej zmluvy. Inak povedané, podpisom zanikla povinnosť firmy Investa Garant odkúpiť akcie. To sa ale ľudia dozvedeli až keď prišiel čas splácania.

„Investa Garant odmietla kúpiť akcie podľa pôvodnej zmluvy. V liste mi napísali, že som predsa súhlasila s prijatím zlatej karty výhod a vzdala som sa pôvodného nároku. Netušila som, o čom hovoria“, sucho konštatuje podnikateľka, ktorá asi už oželela 200 000. „Inak, vyzeralo to dlho vierohodne. Každý mesiac chodili výpisy, na ktorých suma rástla. Ale len na papieri. Asi to v skutočnosti nebolo ničím kryté.“   

„Ja som tú kartu ani nechcel. Veď som dôchodca a šetril som na iné. Kdeže by som cestoval. Ale keď mi štyrikrát telefonovali domov, tak som to išiel podpísať“, hovorí pán priamo z Komárna.

„V rukách mám akcie, ktoré nechcú kúpiť. Ale čo s takýmito akciami?“

V sále zatiaľ pokračuje slovná prestrelka: „Žiadame zrušiť Zlatú kartu výhod! Ponúkali nám ju a vedeli, že je to neseriózne!“ Prejav zúfalca sprevádzajú súhlasné výkriky a potlesk.

Pesnička sa opakuje: „Swiss Union Zürrich nemá so zlatou kartou nič. Či vám niekto nevysvetlil, čo podpisujete ... to my tu nemôžeme posúdiť. To by sme museli konfrontovať s konkrétnymi ľuďmi. Nemôžem poznať individuálne prípady. Čo sa týka akcií – tie predsa môžete predať!Ja osobne by som ich síce nekúpil, ale je to záležitosť dohody.“

Opäť krik a nesúhlas. Pred zhromaždením stojí Jozef Agárdy. Zastupuje tu niekoľkých akcionárov, ktorý ho na to splnomocnili. „Vážení, mám s nebankovými subjektami veľmi bohaté skúsenosti. Zastupujem aj klientov AGW a BMG-Investu. Ale poviem Vám, takéto čudné valné zhromaždenie som ešte nezažil. Taká arogancia a výsmech, ktorý predvádzajú títo páni, to je neslýchané. Radím Vám, aby ste neodhlasovali nič, čo navrhujú. Na každé ich áno musí byť vaša odpoveď nie. Vždy pravý opak. Budeme žiadať, aby nám poslali kompletné informácie o stave akciovej spoločnosti. Z ich slov sa vôbec nedá odhadnúť, aký majetok ešte spoločnosť má.“

Pán Agárdy, vaše správanie je ako správanie sa obyčajnej hyeny“, podráždene reaguje Peter Kanozsay. „Vy ste sa nechali splnomocniť, posielali ste akcionárom listy a ja im teraz povierm, o čo ide. Vy tie akcie môžete predať a nič sa nestane. Môžete si robiť s nimi, čo len chcete. Zneužili ste nedôveru ľudí.“

Pán Agárdy vysvetľuje, že za zastupovanie klientov nebude mať ani korunu. Neskôr mi vonku hovorí:

Viete, keď peniaze pretečú cez tri, štyri firmy, už sú čisté. Tie už polícia nemôže preverovať. Musíme zabrániť aspoň tomu, aby sa posledný majetok z akciovky nedostal preč. Podobá sa to na AGW, len je to v menšom.“

Nerozlučný komárňanský tandem Peter Kanozsay a Marián Janovský vlastní spleť rôznych spoločností. Swiss Union Zürrich je súčasťou tejto pavučiny. Švajčiarsky názov dodáva rýdzo slovenskej spoločnosti seriózny imidž.  Jej cieľom bolo zhromaždiť 100 miliónov korún predajom akcií individuálnym investorom.

Akcie od roku 2002 predávala Investa Garant. Tá požiadala Úrad pre finančný trh o formálne schválenie prospektu akcií, ktoré chceli verejne predávať. Schválením prospektu sa však úloha Úradu pre finančný trh (ÚTF) skončila. Takýto nebankový subjekt nepotrebuje licenciu a nepodlieha dohľadu

Investa Garant však pri predaji akcií  presviedčala kupujúcich o serióznosti aj údajným dohľadom Úradu pre finančný trh (ÚTF). Fakt je, že ÚTF sa o podozrení z nekalej činnosti dozvedel až od sklamaných akcionárov. Ihneď podal podnet na políciu, ktorá preveruje spoločnosť pre podozrenie z trestného činu podvodu.

Zvláštnou postavou je aj vietnamský podnikateľ Nguyen Van Huyen, ktorý do kúpy akcií vložil 20 miliónov korún. Teoreticky najviac poškodený akcionár však prijal pozíciu jedného z konateľov komárňanskej spoločnosti Hotel Európa, a.s., ktorá je prepojená so Swiss Union Zürrich. Niekoľkým akcionárom povedal, že v hoteli nemá žiadny podiel. Nakoniec to bol ale práve on, kto na valnom zhromaždení podporil váhou svojich hlasov návrhy predstavenstva. Odporúčanie Jozefa Agárdyho tak vyšlo navnivoč.

(Jeden novinár mi v tejto súvislosti trochu paranoidne pripomenul takzvanú bankrotovú mafiu. „Pamätáš? Aj v tom prípade mali niektoré firmy svojich Vietnamcov“. „A čo tým chceš naznačiť?“ „Nič, ja len tak.“)

V akciovej spoločnosti Hotel Európa so sídlom v Komárne však figuruje aj iné meno. Podľa výpisu z obchodného registra je členom dozornej rady Ladislav Pintér. Ten je aj vo firme Hoger, s.r.o., ktorej spoločníkom bola predtým aj akciová spoločnosť Swiss Union Zürrich. A firma Hoger je jedna z dvoch, ktoré vymáhajú pohľadávky  spoločnosti Swiss Union Zürrich. (To sú tí, čo sú dobrí, ale mohli by byť ešte lepší ......)

Ladislav Pintér bol  v minulosti aj členom predstavenstva kedysi smutnej firmy Slovenské lodenice Komárno,a.s. (od 4.10.2000 do 3.12.2000). Nechcem tým nič povedať. Ja len - že to nie je zelenáč. A tiež konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným DANUBIO. Jeho prítomnosť vo firmách Hoger a Hotel Európa bude pre akcionárov Swiss Union Zürrich  iste prospešná. Netreba sa obávať. Pretože je dobrý. A mohol by byť ešte lepší ....

Ivan Brada

Ivan Brada

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Novinár a psychológ. Hľadám pevný bod sám v sebe. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu